V posledných mesiacoch som počul v mnohých príhovoroch, či na európskej alebo na národnej úrovni, že kríza ustupuje a na konci tunela vidieť svetlo. Dovolím si nesúhlasiť s týmito vyjadreniami. Rád by som sa s vami podelil o môj názor a dôvod, prečo v tom vidím problém. Rád by som pripomenul, že môj názor sa zakladá na osobných skúsenostiach a reflektuje môj pohľad na vec.

Jedným z príkladov je aj európsky nástroj “Záruka pre mladých”, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby mladí ľudia vo veku do 25 rokov a absolventi do 30 rokov dostali kvalitnú pracovnú ponuku alebo pokračovali vo vzdelávaní, či stáži do 4 mesiacov po ukončení štúdia na vysokej alebo strednej škole. Tento nástroj je jeden z mnohých, ktorý má pomôcť nezamestnanej mládeži.

Chcel by som poznamenať, že myšlienka záruky pre mladých vznikla ešte pred krízou vďaka študentskej organizácii ako výsledok dialógu s Európskymi inštitúciami už v roku 2007. Trvalo ďalšie 5 roky, pokým sa myšlienka etablovala do reality. A ďalších 5-6 rokov bude pravdepodobne trvať, kým uvidíme reálne výsledky.

Všetci určite poznáte výmenný program Erasmus. Keď vznikal tento program niektoré veľké krajiny boli proti zavedeniu tohto programu a takzvane blokovali návrh v roku 1987. A práve zástupcovia študentských organizácií sa stretli s prezidentom jednej krajiny, ktorá bola proti. Áno, ich argumenty boli dostačujúce, aby ho prehovorili, a tak nakoniec počas summitu Európskej rady bol presadený program Erasmus, ktorý zmenil život približne 3 000 000 mladým ľuďom. V odkaze TU prikladám ukážku rozhovoru s Domeniccom Lenarduzzim, generálnym riaditeľom pre vzdelanie v Európskej komisii v tom období.

Na minulom summite Európskej rady o viacročnom finančnom rámci sme sa mohli dočítať v médiách, že hlavy štátov a predsedovia vlád členských štátov EÚ sa dohodli na kompromise rozpočtu a všetci sú spokojní. Aj tí, čo prispievajú viac, a aj tí, čo menej. Napríklad naše Slovensko do rozpočtu EÚ v rokoch 2014 až 2020 odvedie približne 7 mld. EUR, ale v tom istom období naše príjmy presiahnu 20 mld. EUR v bežných cenách a taktiež zvýšenie presunu prostriedkov z rozvoja vidieka na priame platby.

Ale, všimol si niekto, že Európskou Komisiou navrhovaní rozpočet 19 mld. EUR pre vzdelávanie sa minulým rokom po tomto summite znížil na 13 mld. EUR? Čo to bude pravdepodobne znamenať? Menej mobilít, menej stáží, menej štúdia pre študentov a menej európskych projektov pre študentov a mládež? Dotkne sa to všetkých študentov v EÚ.

Týmto by som rád podotkol, že vyhlásenie „Najhoršia kríza je za nami,“ bude pravdivé, až keď si to povedia mladí ľudia nielen na Slovensku ale aj v Európe. Bojovať proti nezamestnanosti mládeže musí práve mládež a nie len európski lídri.

Možno sa mýlim, možno s mojim názorom nesúhlasíte, no viac sa dozvieme po júnovom summite Európskej rady, na ktorom sa bude preberať práve téma nezamestnanosti mládeže v Európe. Možno naši európski lídri budú viac strategickí na európskej úrovni ako na tej národnej.

Miroslav Hajnoš

Twitter: @miroslavhajnos